Božská sexualita...

Prečítajte si môj príbeh o seba-liečení sexuality. Čo mi to prinieslo? A aké pochopenie môže nakoniec uzdraviť aj vás? Je naša sexualita v súlade s Bohom? Ako to s našou sexualitou pôvodne zamýšľal Boh? A akú realitu v sexualite a vo vzťahoch (podľa mojej skúsenosti ženy a sprievodkyne uzdravovaním sexuality) žijeme? 

Trauma a dedičný hriech v našej spoločnosti

Určite to cítite aj vy a možno si to ani neuvedomujete. Uzdravovanie sexuálnej traumy sa deje na individuálnej úrovni u každého jednotlivca, pretože každý má svoju vlastnú výnimočnú cestu. A zároveň dochádza k uzdravovaniu kolektívnej traumy v sexualite, ktorá vznikla ako reakcia na celospoločenské udalosti. A tak sa ocitáme s istou výbavou obmedzených schopností vo svete zmanipulovanej "slobody" a realita vyžaduje, aby sme sa rýchlo učili schopnosti nové. Jednou z trendových "super-powers" je vedieť rýchlo rozpoznávať, kde nás blokujú vlastné alebo zdedené zranenia či rodová karma a naučiť sa ich rýchlo transformovať na výhody (Ja rada používam metaforu: "šplháme sa hore po vlastných uzloch").

V minulosti som už viackrát všimla reakcie žien na svoj vzhľad alebo prejav, hlavne vtedy, ak ma dotyčná osoba nepoznala dlho.  Všímam si hodnotenie a posudzovanie medzi ženami, hoci konflikt sa deje v úplne inej téme. Akoby sa bolo treba chytiť toho, čo je tam "nepríjemné"  a to mi potvrdí môj súd nad danou osobou. Všímate si túto bojovú atmosféru medzi ženami, ktorá sa týka posudzovania vzhľadu? Je to pozostatok výchovy, prebratých vzorcov z rodiny a okolia. Pocity viny a hanby v sexualite sú veľmi časté pretože cirkev dogmatickým spôsobom označila ženu za nemravnú, ženské telo za majetok "manžela" a žena, ktorá sa nevydala alebo nemohla mať deti za nepotrebnú alebo dokonca nebezpečnú pre iné páry. Označovaním vinníka na druhej strane sa tá strana, ktorá označuje, snaží "vyviniť" respektíve zbaviť svojej viny a hanby za niečo zo svojej minulosti tým, že prehodí vinu na druhú stranu. Teda seba označuje za mravnejšiu osobu na základe svojho úsudku. Hľadá potvrdenie z okolia. 

Všimnite si, čo sa deje v dnešnej dobe sa spoločnosť formuje do dvoch táborov. V jednom akoby nie sú zábrany a je povolené všetko, druhá konzervatívnejšia strana je pohoršená správaním tej prvej.  Myslím, že to súčasťou kolektívneho uzdravovania sexuality, z jej opovrhnutia proti pravidlám, ktoré nás väznili v pravidlách. Je to rebélia oproti väzeniu, do ktorého sa (ženskú ale aj mužskú) sexualitu snažilo vtesnať kresťanstvo. Bohužiaľ z nás táto téma robí dva znepriatelené tábory. Rozdeľuje nás a pritom sme v tom všetci spoločne.  Dnes sa deje veľký posun vpred, hoci kyvadlo energetickej rovnováhy sa vyšvihlo zjavne na opačný koniec a ešte sa musí niečo ďalšie udiať a pochopiť kolektívne, aby sa ustálilo do vesmírnej harmónie. Potom zmenu pocítime v spoločnosti. Umožní sa nás posun vo vzťahoch nielen partnerských, ale aj vo verejnom priestore a spoločenskej atmosfére. 

Hoci "Boh" alebo "Božský Zdroj" či "Existencia" alebo "Evolúcia", nazvime to ako každému vyhovuje, to so sexualitou myslel trošku inak. Toto je moja osobná skúsenosť, ktorá mi umožnila prijať sa ešte viac a zároveň cítiť súcit s ostatnými, ktorí to tak ešte nemajú. 

Najskôr som sa potrebovala zbaviť viny a hanby, ktorú som cítila za svoju sexualitu. Počas procesu som si uvedomila, že som na seba v niektorom z minulých životov prijala "hriechy", ktoré uvalila cirkev na všetky ženy za ich sexualitu a označila ich za "hriešne" a to ma oddeľovalo od ostatných, jednoducho preto, že som sa neprijímala takú, aká som a dotýkala sa ma akákoľvek kritika.

Najväčším hriechom bolo smilstvo, ktoré je v nás hlboko zakorenené, cez cestu ukrižovania Ježiša Krista a osud Márie Magdalény a ďalších žien, ktoré idú cestou otvoreného srdca a oslobodzovania tela a mysle od dogmatických pravidiel.

Je to vyše dvetisíc rokov traumy a bolesti, ktoré som ako žena nosila hlboko v sebe a bránila som si prežívať plnohodnotne svoju sexualitu a svoje telo. V procese som cítila prítomnosť energie, ktorá predstavuje posvätnosť ženstva a ženskej sexuálnej energie - Máriu Magdalénu ako Archetyp ženy, milenky. Vnímala som jej slabosť, ale aj jej silu. Bolo to bolestivé, pretože telo ženy túži po tom stať sa dobrou manželkou, milenkou a matkou. Ale keď sa cíti nepochopená, neprijatá vo svojej podstate a v tom byť ženou, nie je možné naplno vstúpiť do tohto Archetypu.

Tu sa môžete sami seba spýtať: "Mám vo svojej pamäti psychickej či fyzickej momenty, kedy som ja sám/sama cítil vinu a hanbu za svoju sexualitu alebo ma niekto vystavil týmto pocitom? Ako som sa k tomu postavil/-a? Ako by som sa k tomu postavil/-a dnes? Ako by som reagoval/-a? Čo dnes viem, čo som vtedy ešte nevedel/-a? Mám to stále v sebe nespravované? Čo konkrétne je potrebné spracovať? Aké pocity (hnev, ľútosť, frustrácia, vina, hanba, neláska, nedostatok súcitu..). Je to niečo, čo vyžaduje moju pozornosť teraz?

Snímanie tela z kríža dogmatickej sexuality

V lete som navštívila s priateľkou Tatianou jej kamarátku a liečiteľku Stelu na Myjave. Okúpali sme sa vo Váhu,  meditovali za prebratie kamarátkinej neterky z kómatického stavu. V tom čase som sa začala stretávať s mužom, ktorý sa mi dlhšie páčil. Keďže tam bola príťažlivosť, mala som z našich stretnutí radosť. Niekoľkokrát mi slovne aj správaním naznačil, že o vzťah nemá záujem. Sexuálne nám to však ladilo a ja som v tom dome tejto liečiteľky cítila mimoriadne silnú energiu z obrazov Márie Magdalény a Ježiša Krista a myslela som na neho. Poslala som mu roztopašnú správu s prianím, aby ma "pomiloval tak, aby to aj tí kostolníci videli, ako si to užívam". V tom momente, ako som videla písmená čierne na bielom, celým mojim telom prešla vlna pocitov odporu a strachu, Svojim výrokom som nevedome aktivovala spomienky hlboko uložených v pamäti tela a duše ("duše-tela") a v tejto konštelácii sama privolala liečivý proces.

Uvedomila som si, že tento muž a táto situácia nastala práve včas, aby mohla uzdraviť tú časť v sebe, ktorá v minulosti prijala označenie "hriešna" alebo "nehodná lásky" a priťahovala si odmietanie a utrpenie vo vzťahoch. Obeť sa musí sama "vyviniť", a tým si zobrať svoju silu naspať. Rolu obete však častokrát živíme my sami v sebe a vo vzťahoch sa častokrát stávame útočníkom a tým skrývame svoju vinu, tým že ju  nevedome prehadzujeme na druhého človeka. To však vinu neočisťuje, len ju násobí. Je možné sa očistiť, avšak je potrebné vedieť ako.

Očistý proces som vykonala doma pomocou medicíny "Rapé", čo je indiánsky ceremoniálny tabak, ktorý sa podáva cez dlhú drevenú fajku "kuripé", tak že sa dychom (duchom čistého) fúkne z celých pľúc do nosa.

V procese som požiadala o zbavenie sa energie siedmych hriechov. V tom momente som cítila, že liečim nielen seba ale aj niečo, čo kolektívne žijeme ako ženy už dlho. Keď sa mi niekoľkokrát obrátil žalúdok von a padla som od vyčerpania na zem, začali sa mi telom striedať pocity prílišného tepla a potom zas chladu (oheň a mráz). Na zmiernenie horúčavy som použila esenciálny olej s obsahom bylín, čo následne umocnili pocit mrazu, ku ktorému sa pridalo pálenie dlaní a čela, kde som olej naniesla. Najskôr som ležala na zemi, kedy som cítila, takú slabosť, že už nechýbalo ďaleko a už by som celý proces energeticky vzdala, keď som začula hlas: "Dcéra vstaň..." Hlas sa opakoval trikrát. Na posledné zopakovanie som  vstala, zhrabla perinu z postele, prešla do prechodnej izby a zakryla sa.

Bol to ohromný detox, aký som už zažila kedysi počas šamaských rituálov s medicínou Kambo. Očista nielen z kože a svalov ale aj vnútorných orgánov. Za desať minút som vypotila z fyzického tela to, čo tam muselo byť roky.

Tras však neustával a na dôvažok ma príšerne dlho neprestávali páliť dlane. Cítila som, že očista sa bude odteraz diať nielen na fyzickej ale aj duchovej úrovni. Hoci plne dôverujem medicíne Rapé, premohol ma strach, pretože temnota ma začala dopytovať. Moja myseľ mi hovorila: "Veď som predsa hriešna, tak ako môžem byť očistená", ihneď som vedela, že je to niečo, čo je tiež treba očistiť a vtedy to vyšlo z mojich úst samé:  "Bože očisti ma", vyslovila som nahlas a potom aj niekoľkokrát v duchu a následne som sa začala modliť  kresťanskú modlitbu "Otčenáš, ktorý si na nebesiach", netušiac, že vôbec dokážem pozliepať slová, pretože som ju nikdy v živote doteraz nevyslovila. Opakovala som, až kým sa neudialo niečo, na čo odvtedy myslím každý jeden deň..

Tak ja som to vždy musela mať takého vyhrotené 

Nie je to prvýkrát čo mi život ukázal, že tam kde je moje najväčšie zranenie sa nachádza zároveň aj najsilnejšia časť mňa. Je pravda, že mám dobrodružnú povahu a takúto "jazdu", ktorá vyvolala spontánne liečenie som vo svojom živote zažila niekoľkokrát. Uvoľnením zablokovanej energie, ktorá potlačovala nejakú časť seba, pretože bola aj pre mňa "príliš" , sa otvoril kanál obrovskej energie. Tá nás dokáže vyšvihnúť až nad to, čo je pre naše bežné vnímanie možné. V tomto momente by som rada vedela, či sa stalo sa také niečo aj vám a hovorím, si, že určite áno. A možno by ste aj súhlasili, že je to však dosť hazardná hra sa tomu len tak sám/sama takto odovzdať a zároveň je to jeden z najvýživnejších zážitkov v živote. Hoci sa udeje len vnútorne. Snažíme ho niekomu opísať, trošku sa za to aj hanbíme v strachu z reakcie. V skutočnosti má takéto zážitky spontánneho uzdravenia zažije veľa ľudí hoci to radšej nezdieľajú. 

Väčšina ľudí takzvané osvietenie alebo polo osvietenie následne potlačí alebo nevedia ako tento zážitok integrovať.  Častokrát sa potenciál otvorenia zablokuje vďaka obranným mechanizmom. Pracujú pre nás a robia všetko preto, aby sme sa po zážitku vyhli pádu na druhú stranu, resp. temné dno  hoci z neho sa dá nádherne odraziť až k uzdraveniu. Balans. Prijatie. Môj otec to vtedy nedal. V čase keď zažil niečo podobné, nemal dostatočnú podporu okolia, aby mohol zážitok vybalansovať. A pochopiť sebe samého. Ja som už našťastie iný prípad! Spontánne uzdravenia a osvietenia sa teraz môžu diať vďaka tomu, že už sa vytvorila záchranná sieť ľudí, ktorí nás chápu. Tento môj článok je jasným odkazom sú pre tých, ktorí sa za tieto zážitky hanbia. Odkaz je jasný. "Nemusíte sa báť, otvorte sa, záchranná sieť je tu".

Ako píšem tieto riadky cítim obrovskú radosť potvrdené "mravenčením" na zadnej strane hlavy. Vnímam to ako dobré znamenie, že mám pokračovať, hoci je potrebné aj v tomto spomaliť a dýchať zhlboka, pretože sa nachádzam na tenkom ľade medzi traumou a potenciálom. Je dôležité aby som teraz vedome vnímala, čo sa so mnou deje. "Polčas rozpadu" napadlo mi, pretože každý zážitok mimo bežnú realitu vyžaduje nejaký čas, kým sú všetky jeho dôsledky pochopené. Nie je to len tak, takto si "sňupnúť", lebo energia musí byť vždy vyrovnaná a za každým vzletom, prichádza pád do rovnovážnej polohy. Záchranná sieť priateľov svetla, je to, čoho sa môžeme dnes už bezpečne chytiť.

No tak aby som pokračovala v príbehu, po asi dvadsiatich spontánne ale samozrejme nie celkom kompletne odriekaných "Otčenášoch" na svoju "hriešnosť" (smiešnosť) a hnev na tých, ktorí ju na ženy uvalili a zároveň prevzatie zodpovednosti za svoj osud a obrátenie sa k Bohu.

V tej chvíli som mohla precítiť niečo, čo by som nazvala "Kráľovstvo nebeské". Bol to pocit absolútnej a nekonečne silnej a zároveň tak ľudskej lásky. Lásky súcitnej a nehodnotiacej. Lásky akou sa odvtedy učím milovať samú seba ale je to vôbec možné? :))))

Svetlo božej lásky s takou silnou, že prežiarila všetku prítomnú temnotu.  Žiaden hriech, či pocit viny nenašli priestor úkrytu. Nič iné už prítomné nebolo iba božia lásky a jednota s ňou.  "Tak takouto láskou ma miluje Boh", rozpoznala som iskru boha v sebe aj samú seba ako bytosť hodnú božej lásky. "Teraz môžeš o niečo požiadať", počula som hlas Boha v sebe. Pobavil ma: "Tak ja teda chcem muža, deti a aby som nesmilnila"..

Predsavzala som si hľadať v bežnom živote spôsob, akým by som tento zážitok preniesla aj do bežného fungovania. Najskôr som sa však musela rozhodnúť, ako s týmto mojim "omilostením" naložím. Prežiť takýto zážitok vykúpenia nezostáva bez povšimnutia. Človek s otvoreným srdcom sa zabúda ochraňovať, a tak si ma našli testy a skúšky, ktoré potvrdili svoju vieru v seba.

Tiež som sa zaviazala hľadať spôsob, ako ďalej pokračovať v práci sprievodkyne. Moja otázka bola jasná: "Je Tantra v súlade s Bohom? Môžem ďalej pokračovať v práci tantrickej sprievodkyne? - Odpoveď prišla zas s úlohou:  "Môžeš ale musíš si vždy na začiatku spomenúť na to, koho máš za sebou." V ten moment som našla svoj spôsob ochrany a čistoty, ktorý mi dáva tú najpevnejšiu a najliečivejšiu silu na Zemi. Môj Božský Zdroj. 

Slobodná cesta k božskej sexualite vedie cez jednotu tela, mysle a ducha

Ďalšou otázkou, ktorú som Bohu položila bolo: "Aký orgazmus je pre ženu v súlade s Bohom? Len ten zažívaný v partnerstve alebo manželstve poskytujúci ochranu? Odpoveď znela: "Každý orgazmus, ktorý je v láske k telu je čistý. Nečistým ho spraví až ľudská myseľ. " 

Wow..

Pochopila som, že orgazmus je v prvom rade záležitosť tela, pretože sa deje v tele. A telo je čisté, pretože je darom od Boha. Zároveň som sa zhrozila nad všetkými vrstvami toho, ako samú seba posudzujem a ako si odoberám energiu tým, že na seba prebrám limitujúce súdy a presvedčenia druhých. Zároveň mi bolo ľúto a pocítila som váhu vzorcov ktoré si zapísala moja "ľudská myseľ". Myseľ dokáže byť dobrý sluha ale zlý pán. Začala som sa viac pýtať samej seba: "Ako to naozaj chcem?", "Čo by som spravila teraz, keby nebolo žiadne obmedzenie?" 

Spomenula som si na to, že môžem o niečo požiadať: "Chcem muža, deti a aby som nesmilnila", na čo mi Boh odpovedal: "Všetko príde, buď trpezlivá". Cieľom teda  nie je hneď sa naháňať za naplnením svojich túžob, ani vtedy, keď sa nám dvere otvoria. Mojou cestou bolo ponoriť sa do seba, nájsť sama v sebe pokoj a naplnenie a dôverovať životu, pretože len ten vie, kedy je pre mňa správny čas. Nič netlačiť a byť pokojná a všetko príde, vtedy keď má a bude to to najlepšie pre daný čas a priestor.

Podľa súčasných výskumov u nášho suseda v Českej Republike je priemerný počet sexuálnych stykov 1,23 x/mesačne u mužov a o niečo menej 0,97 x/mesačne u žien, čo je naozaj žalostne málo. U mladých ľudí (Generácia Z) zaniká túžba po fyzickom kontakte, ktorý jej nahradený tým individuálnym alebo virtuálnym.  V prvom rade sme fyzické bytosti, preto sme sa narodili do ľudského tela v hmote, orgazmus je spôsob akým sa vieme na úrovni tela spojiť s bohom a božskou podstatou, ktorej základnou esenciou je radosť. "Prichádzame o radosť zo života?" - Na niektorej úrovni sme už o ňu dávno prišli.

Je možné, že sa ľudia vyhýbajú sexuálnemu kontaktu práve kvôli spomienkam na zložité situácie, ktoré boli spúšťačmi pre reaktívne konanie práve kvôli hlboko uloženej traume. Pričom traumou z opustenia a odmietnutia netrpia len ženy ale aj muži. "Už som sa prestal snažiť niekoho si hľadať, vždy mala tá žena príliš veľké očakávania a rýchlo ma tlačila do vzťahu, pričom sme si na začiatku jasne povedali, že to bude len o sexe", priznáva sa mi v jednom našom rozhovor môj kamarát a masér Martin "už som pol roka bez sexu a chýba mi to, už sa mi však nechce riešiť drámu". 

Naozaj to riešime až príliš? Je to normálne, že si zakazujeme flirtovanie alebo sex so strachom z následkov "čo bude potom"? Je to tak, že muži už rezignovali pretože sa boja, že sa žena príliš rýchlo naviaže? Prečo ženy nepočúvajú mužov a stále podvedome veria, že zmenia názor, hoci na začiatku sú pevní v tom, že ide len o sex? Kde ženy nepočúvajú samé seba a opakovane prekračujú svoje hranice vernosti k samej sebe? Kde sa ženy cítia vinné za svoje sexuálne potreby a pocity? Kde nepočúvame svoje telo, ktoré potrebuje dotyk? Kde si nedokážeme nastaviť vlastné hranice pokiaľ je pre nás dotyk ešte príjemný a kde už nie? Dokážeme sa vôbec počúvať?

Stačí sa pozrieť na staré slovenské filmy napríklad "Tisícročná včela", vypočuť si starú ľudovú pieseň alebo ísť sa pozrieť na Lúčnicu, či iný súbor. Vidíme, že starí Slovania mali omnoho slobodnejší prístup k láske a sexualite ako máme my. Môžeme si z toho niečo zobrať a povýšiť to. 

Nerada by som prisudzovala vinu len kresťanstvu, ide tu o to, čo máme v sebe ako ľudia a to sa nám teraz čistí von a vychádza na povrch. Je to krásny čas uvedomovania a uzdravovania všetkého, čo je prirodzené a malo by sa vyložiť na oltár ako cnosť v úcte a harmónii. Sexualita je božský prameň zdravia pre telo a dušu. Radujme sa s úctou. Sexualita je naša medicína. Je to ceremónia prepojenia sa so svojím prvotným zdrojom. Je možné začať ju objavovať ideálne osamote alebo sa naladiť na božskú sexualitu s niekým, kto to má už prežité. 

V Tantre rozširujeme kapacitu vedomia, teda zostávame v pomalosti a v prítomnom okamihu, kedy vedome zachytávame zmeny na úrovni pocitov, emócií, myšlienok.

Tak aby sme zachytili tok energie a transformovali to, čo je potrebné opustiť (čo nám už neslúži) a vedome si vybrali to, čo je božské, čisté, jasné, rozširujúce a zároveň obohacujúce nielen mňa ako jednotlivca ale aj celok, teda kolektívne vedomie. Môj rast je začiatom rastu celej spoločnosti, pretože nie sme oddelení ale naopak.

No aj toto je súčasťou mojej práce na objavovaní seba samého a svojej sexuálnej energie. Volám sa Lucia Jasna a viac ako päť rokov sa profesionálne venujem nielen tantra ale aj práci s vedomým dotykom a dychom. Viac o mojom Programe Terapia Tantra Cesta sa dočítate a toto sú Techniky, ktoré pri práci používam. Pri práci sa opieram o Tantrický kódex terapeuta a nastavovanie osobných hraníc, ktoré sú vždy predmetom úvodného rozhovoru. Na mojom Google Profile si môžete prečítať recenzie od klientov. 

Dúfam, že tento článok pomohol aspoň jednému čitateľovi, ak áno, bude rada za spätnú väzbu. 

Božské svetlo je s nami a je na nás, aby sme vykonali ten krok a obrátili sa k nemu.

Veľa svetla vám

Lucia Jasna

www.luciajasna.com