Božská sexualita alebo môj príbeh očistenia sexuality od "dogmy, viny a hriechu.."

Prečítajte si môj príbeh o seba liečení sexuality. Čo mi to prinieslo? A aké pochopenie môže nakoniec uzdraviť aj vás? Je naša sexualita v súlade s Bohom? Ako to s našou sexualitou pôvodne zamýšľal Boh? A akú realitu v sexualite a vo vzťahoch (podľa mojej skúsenosti ženy a sprievodkyne uzdravovaním sexuality žijeme? 

Trauma a dedičný hriech v našej spoločnosti

Určite to cítite aj vy a možno si to ani neuvedomujete. Uzdravovanie traumy sa deje jednak na individuálnej úrovni u každého jednotlivca zvlášť - pretože každý má svoju vlastnú výnimočnú cestu. A zároveň dochádza k uzdravovaniu traumy kolektívnej, skupinovej, ktorá vznikla ako reakcia na nejakú udalosť alebo uhol pohľadu, ktorý zjavne alebo celkom skryto ovplyvňoval životy našich rodov a tak sme tu a teraz vo svete zjavnej až prílišnej slobody a realita ukazuje opak. Ukazuje nám, kde nám dávajú stopku vlastné alebo zdedené zranenia a hlboko uložené traumy. 

V mojej minulosti som už viackrát znášala reakcie alebo snahy okolia o vyvolanie viny alebo hanby za svoje telo, hlavne keď som porušila nejaké pravidlo obliekania alebo skôr zahaľovania sa na verejnosti alebo ako výčitku zo strany mužov, či žien, vtedy, keď bolo nutné ponížiť ma hoci spor alebo konflikt sa dial v úplne inej téme. Nehnevám sa na nich. Je to pozostatok výchovy, prebratých vzorcov z rodiny a okolia. Pocity viny a hanby v sexualite sú veľmi časté pretože cirkev dogmatickým spôsobom označila ženu za nemravnú, ženské telo za majetok "manžela" a žena, ktorá sa nevydala alebo nemohla mať deti za nepotrebnú pre spoločnosť. Označovaním vinníka na druhej strane sa tá strana, ktorá označuje, snaží "vyviniť" respektíve zbaviť svojej viny a hanby za niečo zo svojej minulosti tým, že hodí vinu na druhú stranu. Lebo jeho/jej myseľ zachytáva podobné správanie, ktoré v minulosti jej poručníkmi, učiteľmi a pod. bolo označené za "nemravné". 

Všimnite si, čo sa deje v dnešnej dobe, ako je sexualita až prehnane oplzlo ukazovaná. Je to normálne? Myslím, že nie ale je to súčasťou cyklu liečenia sexuality z jej opovrhnutia proti pravidlám, ktoré ju väznili. Je to rebélia oproti väzeniu, do ktorého sa (ženskú ale aj mužskú) sexualitu snažilo vtesnať kresťanstvo. Dnes sa deje veľký posun vpred, hoci kyvadlo energetickej rovnováhy sa vyšvihlo zjavne na opačný koniec a ešte sa musí niečo ďalšie udiať a pochopiť kolektívne, aby sa ustálilo do vesmírnej harmónie. Potom to pocítime v spoločnosti. Potom nás to posunie vo vzťahoch nielen partnerských ale aj vo verejnom priestore a spoločenskej atmosfére. 

Hoci "Boh" alebo "Božský Zdroj" či "Existencia" alebo "Evolúcia", nazvime to ako každému vyhovuje, to so sexualitou myslel úplne inak...toto je moja osobná skúsenosť, s ktorou idem s kožou na trh a verejne sa priznávam, že na to aby som sa úplne oslobodila bolo potrebné najskôr trpieť. 

Najskôr som sa potrebovala zbaviť viny a hanby, ktorú som cítila za svoju sexualitu. Počas procesu som si uvedomila, že som na seba v niektorom z minulých životov prijala hriechy, ktoré uvalila cirkev na všetky ženy za ich sexualitu a označila ich za "hriešne".  

Najväčším hriechom bolo smilstvo, ktoré je v nás hlboko zakorenené, cez cestu ukrižovania Ježiša Krista a osud Márie Magdalény a ďalších žien, ktoré idú cestou otvoreného srdca.

Je to vyše dve tisíc rokov traumy a bolesti, ktoré si ženy nosia hlboko v sebe a bránia nám prežívať plnohodnotne svoju sexualitu a svoje telo ako chrám pre dušu. Cítila som Máriu Magdalénu, vnímala som jej osud a jej slabosť ale aj jej silu. Bolo to bolestivé, pretože telo ženy túži po tom stať sa matkou. Ale keď sa cíti nepochopená, neprijatá vo svojej podstate a v tom byť ženou, nie je možné odovzdať sa celá.

Tu sa môžete sami seba spýtať: "Mám vo svojej pamäti psychickej či fyzickej momenty, kedy som ja sám/sama cítil vinu a hanbu za svoju sexualitu alebo ma niekto vystavil týmto pocitom? Ako som sa k tomu postavil/-a? Ako by som sa k tomu postavil/-a dnes? Ako by som reagoval/-a? Čo dnes viem, čo som vtedy ešte nevedel/-a? Mám to stále v sebe nespravované? Čo konkrétne je potrebné spracovať? Aké pocity (hnev, ľútosť, frustrácia, vina, hanba, neláska, nedostatok súcitu..). Môžem to teraz spracovať?

Snímanie tela z kríža dogmatickej sexuality

Navštívila som s priateľkou liečiteľku Stelu, ktorá má dom na Myjave. Boli sme sa v teň deň už okúpať vo Váhu, kde sme meditovali za uzdravenie kamarátkinej neterky, ktorá bola v tom čase v kóme. V tom čase som sa stretávala s mužom, ktorý sa mi už vyše roka páčil. Keďže tam bola príťažlivosť, mala som radosť z toho, že sme sa začali stretávať, hoci mi niekoľkokrát slovne aj správaním naznačil, že o vzťah nemá záujem. Sexuálne nám to však ladilo a ja som v tom dome tejto liečiteľky cítila mimoriadne silnú energiu z obrazov Márie Magdalény a Ježiša Krista a tomu mužovi som písala niečo v zmysle, že aby ma "pomiloval tak, aby to aj tí kostolníci videli, ako si to užívam". V tom momente, ako som videla túto správu napísanú čierne na bielom, celým mojim telom prešiel mráz a vedela som, že je to vlna odporu a strachu, ktorá sa aktivovala zo spomienok hlboko uložených v pamäti tela a duše ("dušetela") a že som si týmto výrokom privolala v danej konštelácii sama aktivovala liečivý proces, ktorý nasledujúce dni nastane. 

Uvedomila som si, že tento muž a táto situácia nastala práve preto, aby som uzdravila tú časť v sebe, ktorá v minulosti prijala označenie "hriešna" alebo "nehodná lásky" a priťahovala si odmietanie a utrpenie vo vzťahoch. Obeť sa musí sama "vyviniť" a tým si zobrať svoju silu naspať. Rolu obete však častokrát živíme my sami v sebe a vo vzťahoch sa častokrát stávame útočníkom a tým skrývame svoju vinu, tým že ju  prehadzujeme na druhého človeka. To však vinu neočisťuje, len ju násobí. Je možné sa očistiť, avšak je potrebné vedieť ako. Najjednoduchšia cesta je jednoducho len o to požiadať Boha. Problém je, že kvôli dôsledkom dogmatického spôsobu viery sme Boha v sebe opustili my sami. A tak to skúšame okľukou a pomocou barličiek, či náboženstiev iných kultúr než je tá naša "ztramatizovaná". 

Na prácu s očistou som teda požiadala už doma môjho suseda Adama, aby mi fúkol "Rapé", čo je indiánsky ceremoniálny tabak, ktorý sa podáva cez dlhú drevenú fajku "kuripé", tak že sa dychom (duchom čistého) fúkne z celých pľúc do nosa.

V procese som požiadala o zbavenie sa energie siedmych hriechov. V tom momente som cítila, že liečim nielen seba ale aj niečo, čo v sebe živíme celé tie roky. Ja sama som musela požiadať o "sňatie hriechu" a tak som vedela, že to čo sa stane je silné ale že mi to otvorí cestu k Bohu, cez precítenie nekonečnej lásky, takej akou ma dokáže milovať len samotný Boh, cez dych Adama, muža s čistým srdcom. Bol to taký kamarát a priateľ v správy čas na správnom mieste, sused v núdzi, ktorého by si zaprial človek, keď sa mu deje proces jeho života. 

Keď sa mi niekoľkokrát obrátil žalúdok von a padla som od vyčerpania na zem, začal sa mi telom striedať oheň a mráz. Najskôr prešla mojim telom horúčka a vypotila som asi aj žlč z orgánov až som sa následne triasla od zimy. Na zmiernenie horúčavy som použila esenciálny olej s obsahom bylín, čo spôsobilo mrazenie a zároveň pálenie dlaní a čela, kde som olej naniesla. Najskôr som ležala na zemi, kedy som cítila, takú slabosť, že už nechýbalo ďaleko a už by som celý proces energeticky vzdala, keď som začula hlas: "Dcéra vstaň..." Hlas sa opakoval a tak som vstala, zobrala perinu, prešla do druhej izby a zakryla sa.

Bol to ohromný detox, aký som už zažila kedysi počas šamaských rituálov ale s medicínou Kambo. Očista nielen z kože a svalov ale aj vnútorných orgánov. Za desať minút som vypotila z fyzického tela to, čo tam muselo byť roky.

Tras však neustával a na dôvažok ma príšerne začali páliť dlane. Cítila som, že očista sa bude odteraz diať nielen na fyzickej ale aj duchovej úrovni a aj keď dôverujem medicíne Rapé, premohol ma strach, pretože temnota ma začala dopytovať. Moja myseľ mi hovorila: "Veď som predsa hriešna, tak ako môžem byť očistená" ale ihneď som vedela, že je to niečo, čo je tiež treba očistiť a vtedy to vyšlo z mojich úst samé:  "Bože očisti ma", vyslovila som nahlas a potom aj niekoľkokrát v duchu a následne som sa začala modliť "Otčenáš, ktorý si na nebesiach" netušiac, že vôbec dokážem pozliepať slová modlitby, pretože som ju nikdy v živote doteraz (mám 39 rokov) nevyslovila. Opakovala som túto modlitbu, až kým sa neudialo niečo, na čo odvtedy myslím každý jeden deň..

Tak ja som to vždy musela mať takého vyhrotené 

Nie je to prvýkrát čo mi život ukázal, že tam kde je moje najväčšie zranenie sa nachádza zároveň aj náš zablokovaný potenciál.  Ale naschvál by som to takto asi len pre tú "jazdu" nerobila, hoci už sa mi takéto spontánne liečenie stalo v mojom život niekoľkokrát. Uvoľnením zablokovanej energie, ktorá bola doteraz potlačovaná pretože bola pre nás príliš bolestivá, sa otvára akýsi kanál energie ktorá ma dokáže vyšvihnúť až nad to, čo je pre moje bežné vnímanie možné. V tomto momente by som rada vedela, či sa stalo sa také niečo aj vám a hovorím, si, že určite áno. A možno by ste aj súhlasili, že je to však dosť hazardná hra sa tomu len tak sám/sama takto odovzdať a zároveň je to jeden z najvýživnejších zážitkov v živote, hoci častorát sa udeje len vnútorne a keď sa snazíme ho opísať, trošku sa za to aj hanbíme, lebo sa bojíme čo na to povedia druhí "tí, normálni". V skutočnosti má takéto zážitky spontánneho uzdravenia zažije veľa ľudí hoci to radšej nezdieľajú. 

Väčšina bežných ľudí to nevyhrotí do maxima,  nie, že by sa báli toho, čo nastane potom, ale zablokuje sa to samé vďaka obranným mechanizmom, ktoré pracujú pre nás a robia všetko preto, aby sme sa vyhli narazeniu na svoje temné dno  hoci z neho sa dá nádherne odraziť až k uzdraveniu. Prijatiu. A pochopeniu sebe samého. Ale predsa sa to občas deje! A deje sa to teraz často práve preto, že sa hromadne uzdravujeme. Tento môj článok je jasným odkazom sú pre tých, ktorí sa za tieto zážitky hanbia. Odkaz je jasný. "Nemusíte sa hanbiť".

Ako píšem tieto riadky cítim obrovský príliv energie a mraučanie na zadnej strane hlavy. Vnímam to ako dobré znamenie, že mám pokračovať, hoci je potrebné aj v tomto spomaliť a dýchať zhlboka, pretože sa nachádzam na tenkom ľade medzi traumou a potenciálom. Je dôležité aby som teraz vedome vnímala, čo sa so mnou deje. "Polčas rozpadu" napadlo mi, pretože každý zážitok mimo bežnú realitu vyžaduje nejaký čas, kým sú všetky jeho dôsledky pochopené. Nie je to len tak, takto si "sňupnúť", lebo energia musí byť vždy vyrovnaná a za každým vzletom, prichádza pád do rovnovážnej polohy.

No tak aby som pokračovala v príbehu, po asi dvadsiatich spontánne ale samozrejme nie celkom kompletne odriekaných Otčenášoch na svoju hriešnosť a hnev na tých, ktorí ju na ženy uvalili a zároveň prevzatie zodpovednosti za svoj osud a obrátenie sa k Bohu.

V tej chvíli som mohla precítiť niečo, čo by som nazvala "Kráľovstvo nebeské". Bol to pocit absolútnej a nekonečne silnej a zároveň tak ľudskej lásky. Lásky súcitnej a nehodnotiacej. Lásky akou sa odvtedy učím milovať samú seba.

Svetlo tejto lásky bolo také silné, že tam už žiadna temnota, hriech, či pocit viny nemali priestor. "Tak takouto láskou ma miluje Boh" a následne som sa už "očistená" mohla zbadať sama vo svojich očiach ako bytosť, ktorá si zaslúži lásku a dokonca môže aj o niečo požiadať" Tak ja teda chcem muža, deti a aby som nesmilnila", ako to takto po sebe čítam, musím sa teraz smiať, lebo je to zaujímavé, ako sa veci vyvinuli potom..

Predsavzala som si hľadať v bežnom živote spôsob, akým by som tento zážitok preniesla aj do bežného fungovania. Najskôr som však musela zistiť, čo s tým. Prežiť takýto zážitok Božskej lásky nezostáva bez procesu pádu na tvrdý chodník bežnej reality a zla, ktoré prebýva v ľuďoch. A tiež som sa zaviazala hľadať spôsob, ako ďalej pokračovať v práci sprievodkyne. Moja otázka bola jasná: "Je Tantra v súlade s Bohom? Môžem ďalej pokračovať v práci tantrickej sprievodkyne? - Odpoveď prišla zas s úlohou:  "Môžeš ale musíš si vždy na začiatku spomenúť na to, koho máš za sebou." V ten moment som našla svoj spôsob ochrany a čistoty, ktorý mi dáva tú najpevnejšiu a najliečivejšiu silu na Zemi. Môj Božský Zdroj. 

Slobodná cesta k božskej sexualite vedie cez jednotu tela, mysle a ducha

Ďalšou otázkou, ktorú som Bohu položila bolo: "Aký orgazmus je ženu v súlade s Bohom? Len ten zažívaný v partnerstve alebo manželstve poskytujúci ochranu? Odpoveď znela: "Každý orgazmus, ktorý je v láske k telu je čistý. Nečistým ho spraví až tvoja myseľ. " 

Wow..

Pochopila som, že orgazmus je v prvom rade záležitosť tela, pretože sa deje vďaka telu, ktoré je čisté, pretože je darom od Boha. Zároveň som sa zhrozila nad všetkými vrstvami toho, ako sa vo vnútri seba posudzujem a ako si odoberám životné možnosti, tým, že som na sebe prebrala limitujúce súdy a presvedčenia druhých. Zároveň mi bolo ľúto a nevedela som si zrazu prestaviť to množstvo vzorcov ktoré si zapísala moja "ľudská myseľ", ktorá dokáže spraviť z normálnej ľudskej potreby problém, kvôli ktorému nežijem ani polovicu zo života, ktorý by som mohla. Ale zase, možno je to tak dobre. Ako to naozaj chcem? Keby som sa dokázala vyliečiť zo škodlivých uhlov pohľadu, dokázala by sme naplniť svoje potreby svojho tela aj bez toho, aby sme hneď zapájali vzťahové, morálne a ďalšie záležitosti? 

Spomenula som si na to, že môžem o niečo požiadať: "Chcem muža, deti a aby som nesmilnila", na čo mi Boh odpovedal: "Všetko príde, buď trpezlivá". Cieľom teda  nie je hneď sa naháňať za naplnením svojich túžob, ani vtedy, keď sa nám dvere otvoria. Mojou cestou bolo ponoriť sa do seba, nájsť sama v sebe pokoj a naplnenie a dôverovať životu, pretože len ten vie, kedy je pre mňa správny čas. Nič netlačiť a byť pokojná a všetko príde, vtedy keď má a bude to to najlepšie pre daný čas a priestor.

Podľa súčasných výskumov u nášho suseda v Českej Republike je priemerný počet sexuálnych stykov 1,23 x/mesačne u mužov a o niečo menej 0,97 x/mesačne u žien, čo je naozaj žalostne málo. U mladých ľudí (Generácia Z) zaniká túžba po fyzickom kontakte, ktorý jej nahradený tým individuálnym alebo virtuálnym.  V prvom rade sme fyzické bytosti, preto sme sa narodili do ľudského tela v hmote, orgazmus je spôsob akým sa vieme na úrovni tela spojiť s bohom a božskou podstatou, ktorej základnou esenciou je radosť. "Prichádzame o radosť zo života?" - Na niektorej úrovni sme už o ňu dávno prišli.

Je možné, že sa ľudia vyhýbajú sexuálnemu kontaktu práve kvôli spomienkam na zložité situácie, ktoré boli spúšťačmi pre reaktívne konanie práve kvôli hlboko uloženej traume. Pričom traumou z opustenia a odmietnutia netrpia len ženy ale aj muži. "Už som sa prestal snažiť niekoho si hľadať, vždy mala tá žena príliš veľké očakávania a rýchlo ma tlačila do vzťahu, pričom sme si na začiatku jasne povedali, že to bude len o sexe", priznáva sa mi v jednom našom rozhovor môj kamarát a masér Martin "už som pol roka bez sexu a chýba mi to, už sa mi však nechce riešiť drámu". 

Naozaj to riešime až príliš? Je to normálne, že si zakazujeme flirtovanie alebo sex so strachom z následkov "čo bude potom"? Je to tak, že muži už rezignovali pretože sa boja, že sa žena príliš rýchlo naviaže? Prečo ženy nepočúvajú mužov a stále podvedome veria, že zmenia názor, hoci na začiatku sú pevní v tom, že ide len o sex? Kde ženy nepočúvajú samé seba a opakovane prekračujú svoje hranice vernosti k samej sebe? Kde sa ženy cítia vinné za svoje sexuálne potreby a pocity? Kde nepočúvame svoje telo, ktoré potrebuje dotyk? Kde si nedokážeme nastaviť vlastné hranice pokiaľ je pre nás dotyk ešte príjemný a kde už nie? Dokážeme sa vôbec počúvať?

Stačí sa pozrieť na staré slovenské filmy napríklad "Tisícročná včela", vypočuť si starú ľudovú pieseň alebo ísť sa pozrieť na Lúčnicu, či iný súbor. Vidíme, že starí Slovania mali omnoho slobodnejší prístup k láske a sexualite ako máme my. Môžeme si z toho niečo zobrať a povýšiť to. 

Nerada by som prisudzovala vinu len kresťanstvu, ide tu o to, čo máme v sebe ako ľudia a to sa nám teraz čistí von a vychádza na povrch. Je to krásny čas uvedomovania a uzdravovania všetkého, čo je prirodzené a malo by sa vyložiť na oltár ako cnosť v úcte a harmónii. Sexualita je božský prameň zdravia pre telo a dušu. Radujme sa s úctou. Sexualita je naša medicína. Je to ceremónia prepojenia sa so svojím prvotným zdrojom. Je možné začať ju objavovať ideálne osamote alebo sa naladiť na božskú sexualitu s niekým, kto to má už prežité. 

V Tantre rozširujeme kapacitu vedomia, teda zostávame v pomalosti a v prítomnom okamihu, kedy vedome zachytávame zmeny na úrovni pocitov, emócií, myšlienok.

Tak aby sme zachytili tok energie a transformovali to, čo je potrebné opustiť (čo nám už neslúži) a vedome si vybrali to, čo je božské, čisté, jasné, rozširujúce a zároveň obohacujúce nielen mňa ako jednotlivca ale aj celok, teda kolektívne vedomie. Môj rast je začiatom rastu celej spoločnosti, pretože nie sme oddelení ale naopak.

No aj toto je súčasťou mojej práce na objavovaní seba samého a svojej sexuálnej energie. Volám sa Lucia Jasna a viac ako päť rokov sa profesionálne venujem nielen tantra ale aj práci s vedomým dotykom a dychom. Viac o mojom Programe Terapia Tantra Cesta sa dočítate a toto sú Techniky, ktoré pri práci používam. Pri práci sa opieram o Tantrický kódex terapeuta a nastavovanie osobných hraníc, ktoré sú vždy predmetom úvodného rozhovoru. Na mojom Google Profile si môžete prečítať recenzie od klientov. 

Dúfam, že tento článok pomohol aspoň jednému čitateľovi, ak áno, bude rada za spätnú väzbu. 

Božské svetlo je s nami a je na nás, aby sme vykonali ten krok a obrátili sa k nemu.

Veľa svetla vám

Lucia Jasna

www.luciajasna.com