Ak by som mala pomenovať jednu jedinú vec, ktorá najviac zmenila môj život, nebola by to konkrétna terapeutická technika ani metóda. Bola by to moja schopnosť žiť v tele a a dôverovať mu.  Pretože moje telo mi nedovolí ísť cez seba. Moje telo ma núti autenticky si vyberať spôsob života, ktorý je so mnou v súlade.

Dať svojmu telu "autonómiu".

Čo je to "Autonómia"?

Autonómia znamená schopnosť cítiť, myslieť a rozhodovať sa v súlade so sebou. Nie podľa strachu. Nie podľa očakávaní druhých. Nie podľa naučených vzorcov.

Ako som znovu prevzala zodpovednosť za svoj život

Učím sa rozpoznávať signály môjho tela. Živé telo nedovoľuje dlhodobo zotrvávať v niečom, čo je proti životu. Rozpoznávam snahy mysle kontrolovať môj život na základe automatických vzorcov z minulosti. Každý máme nejaké traumy a bloky z minulosti. Ako hovorí Gábor Maté: "Trauma nie je to, čo sa stalo. Trauma je náš spôsob vnímania toho, čo sa stalo. Alebo nestalo a malo sa stať. " 

Najskôr som však musela prejsť cestou prežitia kontrastných situácií, ktoré mi moju traumu pripomenuli. Postupne krok za krokom som rozpúšťala emócie, ktoré mi to prinieslo. Chaos, ktorý dokáže do života priniesť naša myseľ, asi poznáte. Čo sa však udeje ak sa prestaneme za svoje chyby posudzovať. Namiesto toho si dovolíme cítiť k sebe ešte viac lásky. Narážame na svoje "spúšťače". Bolí to. Ako však uvoľňujeme zablokované emócie, a prežívame ich bez snahy ich meniť, dokážeme sa priblížiť k sebe. Dala som lásku postupne všetkým svojim temným stránkam. Dúfam, že tam ďalšie nie sú. Ak sa objavia, som pripravená, dať lásku aj im. :)  

Keď  sa mi podarilo uvoľniť aspoň časť zranení a "démonov" z minulosti, stalo sa niečo úžasné. Bola som schopná precítiť emóciu lásky a súcitu naplno. Telo sa postupne stalo akousi mojou navigáciou.

Ako som začala robiť vedomé rozhodnutia

Na tejto ceste som pochopila, že skutočná zmena nezačína tým, že zmeníme svet okolo seba. Začína vo chvíli, keď znovu nadviažeme kontakt so svojím telom, emóciami, energiou a vnútorným kompasom.

Moja cesta viedla práve tadiaľ. Cez telo. Cez emócie. Cez vedomé rozhodnutia. A postupne sa autonómia stala filozofiou, podľa ktorej dnes žijem aj pracujem.

Mojou úlohou nie je hovoriť klientom, ako majú žiť. Mojou úlohou je vytvoriť priestor, v ktorom znovu objavia schopnosť dôverovať sebe.

Autonómia neznamená robiť si, čo sa mi zachce.

Znamená prevziať plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, svoje pocity, svoje telo, svoju energiu a svoj život.

Autonómia je stav, keď o mojom živote rozhodujem ja – nie moje zranenia, nie strach a nie očakávania okolia.

Pocit v tele, keď cítim bezpodmienečnú lásku a súcit ku všetkým a všetkému,  sa stal mojim kompasom. Jedna moja klientka ho opísala, ako pocit po návrate Domov. Dovoľujem si teda čoraz častejšie nechať za seba rozhodovať svoje telo. Vedie ma domov. K pocitu pokoja a lásky.  Samozrejme, používať myseľ je dnes nevyhnutné, ale mať možnosť zapojiť aj ďalšiu rovinu vnímania z nadhľadu, je nevyhnutné na to, aby sme nezostávali v režime prežitia. 

Niekedy len tak zo zvedavosti urobím experiment: Keď cítim, že moje telo hovorí svoje "Áno", idem do toho, aj keď moja myseľ bije na poplach. Učím sa našľapovať na svoje "medúzy", ako som nazvala moje "spúšťače len veľmi jemne a opatrne. Neutekať. Nevyhýbať sa. Skúmať. Sledovať, čo to so mnou robí. Len veľmi pomaly. Častokrát to prináša zaujímavé skúsenosti, ktoré by som si inak zo strachu nedovolila.

Takto som sa naučila presúvať svoju "autonómiu", teda schopnosť rozhodnúť sa a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť z mysle do tela. Moja schopnosť cítiť telo mi zabezpečuje, že nejdem proti sebe. Hoci pocit prekonania sa je niekedy vysoko adrenalínová záležitosť. Učím sa, že je to bezpečné. Moja schopnosť cítiť lásku ma ochraňuje pred niečím, čo by ma z dlhodobého hľadiska zraňovalo. Zároveň sa učím cítiť svoje hranice bez toho ešte predtým ako nastane problém, ktorý bude pre myseľ omnoho ľahšie pochopiť. Verím, že cez srdce a schopnosť cítiť je možné nielen svoje hranice ale aj svoje možnosti, vnímať dopredu. 

Cesta Autonómie

Keď stratíme kontakt so sebou, prestávame sa rozhodovať vedome. Namiesto vnútorného kompasu začína náš život riadiť strach, naučené vzorce a potreba zapadnúť či vyhovieť druhým.

Často ani netušíme, že nerozhodujeme my. Rozhodujú naše staré zranenia, obranné mechanizmy alebo presvedčenia, ktoré sme si vytvorili, aby sme kedysi prežili.

Takéto rozhodnutia nás postupne vzďaľujú od seba. Môžeme byť navonok úspešní, zodpovední a výkonní, no vo vnútri cítime prázdnotu, napätie alebo dlhodobé vyčerpanie.

Keď človek dlhodobo nežije v súlade so sebou, prirodzene hľadá úľavu. Niekto ju hľadá v práci a neustálom výkone. Iný v jedle, alkohole, nakupovaní, sociálnych sieťach, pornografii, nekonečnom sledovaní seriálov alebo v toxických vzťahoch. Únik nemusí vyzerať dramaticky. Často má podobu zdanlivo bežných návykov, bez ktorých už nedokážeme byť sami so sebou.

Neznamená to, že problémom sú tieto činnosti. Problém vzniká vo chvíli, keď nimi prestávame žiť a začíname nimi zapĺňať to, čo nám chýba vo vnútri.

Cesta autonómie nie je o tom, naučiť sa mať silnejšiu vôľu. Je o tom, znovu nadviazať kontakt so sebou tak, aby potreba utekať postupne strácala svoj význam.

Každý únik je pokusom nervového systému nájsť úľavu. Nie je to dôkaz slabosti. Je to signál, že niečo vo vnútri volá po pozornosti.

Päť pilierov vedomej autonómie 

1.  Telo

Nauč sa mu znovu dôverovať. Telo vie skôr ako hlava.

Vieš ešte rozpoznať, čo ti tvoje telo hovorí? Alebo za teba rozhoduje stres, výkon a naučené návyky?

Autonómne telo znamená znovu nadviazať kontakt so svojimi telesnými signálmi a vytvoriť pocit bezpečia, z ktorého môžeš robiť vedomé rozhodnutia.

Na tejto ceste sa učíš pracovať s:

• vedomým dychom
• dotykom
• uvoľňovaním napätia
• reguláciou nervového systému
• obnovou pocitu bezpečia v tele 

2. EMÓCIE

Dovoľ si ich cítiť. Emócie nie sú nepriateľ.

Problém nevzniká tým, že niečo cítiš. Vzniká vtedy, keď svoje emócie potláčaš, popieraš alebo sa ich bojíš prežiť.

Autonómia znamená dovoliť si cítiť bez toho, aby ťa emócie ovládali.

Na tejto ceste sa učíš pracovať s:

• strachom
• hanbou
• hnevom
• smútkom
• radosťou

3. ENERGIA

Prestaň ju strácať. Kam všade ti zbytočne uniká?

Do práce?
Do neustáleho premýšľania?
Do konfliktov?
Do minulosti?
Do vzťahov?

Alebo ju vedome smeruješ tam, kde podporuje tvoj život?

Autonómna energia znamená naučiť sa energiu nielen vydávať, ale aj obnovovať a vedome tvoriť.

Na tejto ceste sa učíš pracovať s:

• životnou energiou
• sexualitou
• chronickým vyčerpaním
• regeneráciou

4. VZŤAHY

Vytvor si zdravé hranice. Vieš povedať "nie" bez pocitu viny?

Vieš požiadať o pomoc?

Vieš prijímať blízkosť?

Vieš zostať sám so sebou?

Autonómny človek nepotrebuje druhých ovládať ani sa im prispôsobovať. Vie vytvárať vzťahy založené na úprimnosti, rešpekte a zdravých hraniciach.

Na tejto ceste sa učíš pracovať s:

• osobnými hranicami
• intimitou
• dôverou
• blízkosťou

5. ŽIVOT

Začni rozhodovať podľa seba. Každé rozhodnutie vytvára smer tvojho života.

Rozhoduješ sa podľa svojich hodnôt?

Alebo podľa očakávaní druhých?

Autonómny život nie je o dokonalosti. Je o každodenných vedomých rozhodnutiach, ktoré sú v súlade s tým, kým naozaj si.

Na tejto ceste sa učíš pracovať s:

• hodnotami
• rozhodovaním
• osobnou zodpovednosťou
• smerovaním života

Cesta Autonómie je moja filozofia a sprevádza ma pri práci s klientami cez prácu s telom a energiou Cesta Vedomého Dotyku, reguláciu nervového systému a emócií Cesta Vedomého Dychu a integráciu a tvorbu nového života Cesta Vedomého Tvorcu. 

Ak máš záujem o spoznávanie a uvoľňovanie blokov na ceste k vlastnej autonómii, tak ma kontaktuj vyplnením formulára nižšie. 

Budem sa tešiť na spoluprácu.